Situácia s COVID-19 zmenila celý svet, školstvo nie je výnimkou. Školy prešli do online roviny. S touto zmenou prišlo množstvo noviniek, ale aj ťažkostí. Čo všetko sa počas krízovej situácie zmenilo a mení v OpenLabe sa dozvieme od Barbory Rusiňákovej, výkonnej manažérky.

Lenka Košáňová: Barborka, vysvetli nám, čo OpenLab vlastne je.

OpenLab je vzdelávacia organizácia. Jej cieľom je prinášať do vzdelávania najnovšie technológie, a tak vytvárať študentom príležitosti získať vedomosti a zručnosti v najnovších technologických smeroch a technológiách, ktoré sú žiadané poprednými technologickými firmami. Naša vízia tkvie v systémovom zvýšení kvality vzdelávania v technológiách. Chceme podporiť Slovensko na ceste k transformácii z ekonomiky výrobných hál k technologickému lídrovi. Chceme, aby tu bolo čo najviac kvalitných programátorov a odborníkov v rôznych technologických oblastiach. To bude mať pozitívny dopad na ekonomický a spoločenský rozvoj krajiny.

A kto všetko OpenLab tvorí?

OpenLab má jedného človeka na full-time, ktorý sa naplno stará o chod a rozvoj organizácie, tým som ja. Avšak v OpenLabe je mnoho ďalších ľudí, ktorí pomáhajú a bez ktorých by to nešlo. Začnem postupne od core tímu. OpenLab pomáha formovať CEO WEZEO, Grigor Ayrumyan a jeho technický riaditeľ Roman Sekerka. Ich prínos do OpenLabu je značný – pomáhajú s rozvojom aktivít, s nastavovaním učebných osnov po odbornej stránke, riešením financií, vyhľadávajú príležitosti, otvárajú dvere OpenLabu k zaujímavým ľuďom a podporujú študentov v HybridLabe, ktorého sú technickým garantom. Zakladateľom a podporovateľom je tiež Slavo Terezka, riaditeľ organizácie ASIT, ktorá stojí za implementáciou a rozvojom vzdelávacieho odboru IST (Informačné a sieťové technológie), v rámci ktorého implementujeme OpenLab. Jedným zo zakladateľov OpenLabu je herné štúdio PowerPlay Studio a garant pre GamesLab v Bratislave, kde labmastruje ich herný dizajnér Michal Michel. Garantom pre AppsLab v Kysuckom Novom Meste a AILab v Košiciach je Siemens Healthineers, ktorého štyria odborníci pôsobili tento školský rok v roli LabMastrov. Za školy je kľúčovou osobou Iveta Šafránková, spoluzakladateľka OpenLabu a riaditeľka SPŠE Hálova 16 v Bratislave. Spolu so svojim kolektívom pracujú na tom, aby mal OpenLab prijateľné podmienky a mohol sa rozširovať. Dnes sú na Hálovej už 3 technologické smery - vývoj hybridných aplikácií, vývoj hier a internet vecí. Za školy máme podporu od riaditeľa SPŠ IT v Kysuckom Novom Meste Milana Váleka a tento školský rok bola v OpenLabe zapojená aj SOŠ Ostrovského v Košiciach.

V rámci exekutívy máme v OpenLab tíme tiež part-time začínajúceho marketingového manažéra, eventovú manažérku a fantastických dobrovoľníkov – Lenku Košaňovú (copywriting), Alexandru Jamriškovú (právnička) a PR nám pomáha Braňo Ondrášik z ESETu. Za OpenLabom je kopec ďalších ľudí, ktorí sa viac či menej zapojili a podporili nás. V neposlednom rade OpenLab tvoria študenti. Tých bolo tento školský rok už sto. A o tom to je. Všetci to robíme s cieľom vytvárať príležitosti pre študentov, ktorí sa chcú rozvíjať.

Ako by som sa ako študent mohla do OpenLabu dostať?

Našimi kľúčovými partnermi sú školy a technologické firmy. OpenLab ponúka študentom škola ako súčasť vyučovania. Študenti sa do OpenLabu môžu prihlásiť dotazníkom, kde zisťujeme a posudzujeme ich vnútornú motiváciu. Študenti nemusia mať žiadne predchádzajúce skúsenosti pokiaľ nás presvedčia, že majú chuť a motiváciu rozvíjať sa, a to aj vo svojom voľnom čase. Po dotazníku a osobnostnom teste pozývame študentov na osobný rozhovor do firmy, ktorá je garantom daného OpenLabu. Je to pre väčšinu prvá podobná skúsenosť, čo tiež vnímam ako veľkú pridanú hodnotu - je to vtiahnutie do reality.

Ako to potom následne funguje?

OpenLab prepája stredné odborné školy a technologické firmy v danom regióne. Pod vedením odborníka z praxe, LabMastra, študenti v rámci vyučovania pracujú v tímoch na reálnych projektoch. Získavajú tak mäkké zručnosti (soft skills – napr. schopnosť spolupracovať, komunikovať, riešiť komplexné úlohy, schopnosť sebareflexie či kreatívne a kritické myslenie). Vďaka práci na vlastnom projekte, od nápadu po funkčnú aplikáciu či hru, získajú technické zručnosti (tech skills) pre tímovú rolu, ktorá ich najviac zaujíma a baví (napr. front-end či back-end developer alebo herný grafik, či herný dizajnér).

Keď sa školy zatvorili, snažili sa vzdelávanie viesť online formou. Čo sa zmenilo v OpenLabe počas krízových opatrení?

Školy sa zatvorili a my sme prešli s OpenLabom na online vzdelávanie. V princípe sme model online vzdelávania nechali na individuálnej dohod,e o nastavení v každom labe. LabMaster a jeho študenti sa spojili a dohodli si systém, akým chcú fungovať. Mali sme rôzne spôsoby online vzdelávania a všetky boli funkčné. GamesLab mal napríklad 2x do týždňa tzv. checkouty, kedy sa študenti v tímoch spájali s LabMastrom online, ktorému dali update a riešili ďalšie kroky pri práci na projektoch. V HybridLabe a aj v AppsLabe boli spoločné stand-upy raz do týždňa, kedy si všetci študenti daného labu prezentovali pokrok pri práci na projektoch a spolu s LabMastrom si dávali spätnú väzbu (feedback) navzájom. V IoTLabe sme mali online hodiny, v rámci ktorých LabMaster vzdelával akoby v triede. S tým rozdielom, že hardvér, ktorý je v IoTLabe kľúčový, sme nahradili online simulátormi. Študenti si nemohli zariadenie ohmatať, no dokázali cez online simuláciu porozumieť princípom fungovania a naprogramovať jeho funkcionality. Okrem toho boli LabMastri dostupní prakticky non-stop. kedy podporovali študentov jednotlivo v technických oblastiach, ale aj v osobných.

V online svete môže byť spolupráca výzvou. Bolo to tak aj pre našich študentov. Niektorí mali tento rok v OpenLabe svoju úplne prvú skúsenosť s prácou v tíme alebo prácou na komplexnom zadaní. Vznikali pochopiteľne situácie, keď študenti žiadali LabMastra o pomoc s komunikáciou v tíme, nastavením spolupráce či riešením konfliktov. Väčšina študentov však zvládla túto výzvu veľmi dobre a získali tak cenné skúsenosti a zručnosti. A práve schopnosť pracovať v tíme a spolupracovať je to, čo nám teraz, pri koncoročnom sebahodnotení, študenti sami uvádzajú ako to, v čom sa zlepšili najviac.

To znie veľmi pozitívne. Ale, stretli ste sa aj s nejakým negatívom v danom období?

Máme tiež študentov, ktorí nedokázali napredovať v online modeli vzdelávania tak, akoby sme si želali. V niektorých prípadoch išlo o objektívne dôvody, nedostatočné technické podmienky či nedostatok času, kvôli povinnostiam doma. V iných prípadoch (a tých bolo viac), išlo skôr o zníženú motiváciu študentov napredovať samostatne z domu. Do istej miery je to pochopiteľné, spoločenská izolácia môže pôsobiť nepriaznivo na internú motiváciu jednotlivca. Na druhej strane, OpenLab študenti sú mladí ľudia, ktorí sa čoskoro stanú súčasťou trhu práce, kde sú interná motivácia a sebadisciplína vysoko žiadané. Túto skúsenosť preto vnímam veľmi pozitívne ako príležitosť pre všetkých študentov hľadať motiváciu a spôsoby, ako si nastaviť priority a zorganizovať si čas.

Počas krízových opatrení sa porušili všetky spoločenské a aj iné akcie. Ako toto postihlo OpenLab?

V dôsledku opatrení proti šíreniu Covid-19 sme tiež presunuli naše koncoročné podujatia OpenGate z júna na september, kedy veríme, že bude bezpečné stretnúť sa vo väčšom počte. OpenGate podujatia sú dôležitým ukončení roka v OpenLabe, v rámci ktorých majú študenti príležitosť predstaviť svoje projekty verejnosti a tiež si vyskúšať prezentovať ich pred väčším publikom. Namiesto OpenGateov teraz realizujeme online live streamy. Boli to študenti AppsLabu so svojimi mobilnými aplikáciami (11.6.) a potom študenti GamesLabu ukážu svoje hry (16.6.).

Aký máš z toho pocit? Ako ste to zvládli?

S odstupom času si myslím, že sme prechod do online modelu vzdelávania zvládli relatívne dobre. Avšak myslím si, že hovorím za všetkých LabMastrov a väčšinu študentov, že už teraz sa tešíme, keď sa stretneme opäť fyzicky v laboch na školách. Osobný kontakt a fyzickú spoluprácu plnohodnotne nahradiť priestor online nedokáže.

Počas pandémie vzniklo množstvo problémov a museli sa veci začať riešiť inak alebo organizácie prišli o mnohé rozbehnuté programy či granty? Musel niečo zrušiť aj OpenLab? Prípadne, museli ste začať hľadať iné možné riešenia fungovania?

Áno, neziskový sektor bol výrazne zasiahnutý. Je to pochopiteľné – firmy čelili výpadkom príjmu a neistote, v dôsledku čoho znižovali rozpočty a nastavovali úsporné opatrenia. Podpora občianskym združeniam a CSR aktivity tak často padli za obeť medzi prvými. Zároveň je potrebné povedať, že mnohé firmy, napriek znižovaniu nákladov, podporu pre tretí sektor nezrušilo a v mnohých prípadoch práve naopak, posilnilo. Príkladom môže byť Profesia či Martinus. Takými firmami sú aj partneri OpenLabu – firmy, ktoré nám poskytujú nevyhnutné financie na chod organizácie - konkrétne WEZEO, PowerPlay Studio a Siemens Healthineers. S týmito firmami máme úzku spoluprácu a aj v týchto ťažších časoch sa vieme na ich podporu spoľahnúť, čo si osobne veľmi vážim.

Pandémia však zasiahla pomerne výrazne našu začínajúcu iniciatívu OpenLab Stáže. Od januára sme aktívne pracovali na vytvorení partnerstiev najmä s technologickými firmami, ktoré by mali záujem ponúknuť stáž OpenLab študentom. Je to win-win princíp. Naši študenti získajú hodnotné skúsenosti z praxe, zažijú firemné prostredie, spoznajú odborníkov. Firma zase môže inšpirovať budúceho kolegu a OpenLab získa nových partnerov, ktorí umožnia rozširovanie aktivít a zapájanie ďalších študentov. Pôvodne sme chceli OpenLab stáže spustiť začiatkom júla, kedy študentom začínajú letné prázdniny. Tieto plány sa nám bohužiaľ nepodaria naplniť. Aj technologické firmy, ktoré, dovolím si povedať, patria stále k tým menej zasiahnutým, cítia negatívne dopady pandémie a snažia sa pripraviť na prichádzajúcu ekonomickú krízu a s ňou spojenú neistotu. Z tohto dôvodu väčšina firiem momentálne nemá záujem rozširovať svoje tímy o stážistov. Osobne si však myslím, že tento stav sa môže o 3-4 mesiace, kedy budeme vidieť reálne ekonomické dopady pandémie jasnejšie, výrazne zmeniť. Práve preto koncept OpenLab stáží začíname vnímať ako celoročnú aktivitu, teda študenti by mohli stážovať aj počas roka. Zo skúsenosti vieme, že študenti dokážu pracovať 10-15 hodín aj popri škole. Takto by mohli vznikať spolupráce medzi našimi študentmi a firmami počas celého roka, ktoré by mohli byť pre OpenLab dlhodobo smerodajné aj z finančného hľadiska.

Pandémia mala tiež dopad na plánované rozširovanie OpenLabu do ďalších miest. Tu si zatiaľ nedovolím povedať, či ten dopad je negatívny alebo pozitívny. V každom prípade, aj v dôsledku Covid-19 sme sa rozhodli nerozširovať OpenLab od septembra do ďalších miest ako Prešov či Banská Bystrica, kde máme rozbehnuté diskusie o spoluprácach.

Ako celkovo hodnotíš situáciu v OpenLabe počas toho krízového obdobia?

Najbližší školský rok sa sústredíme na stabilizáciu organizácie a systémové nastavenia, ktoré by nám mali výrazne pomôcť pri škálovaní OpenLabu v budúcnosti. Ide najmä o nastavenie detailov právneho rámca a harmonizáciu fungovania jednotlivých labov v kľúčových prvokoch, na ktorých je OpenLab založený. Konkrétne sa zamýšľame nad vytvorením platformy, ktorá bude študentov a LabMastrov sprevádzať počas celého školského roka tak, aby sme znížili administratívno-procesné úlohy, ktoré LabMastrov odľahčia a vytvoria stabilnejší a jednotný systém. To, že pandémia pribrzdila naše plánované škálovanie môže byť to najlepšie, čo sa nám stalo. OpenLab je totiž 2-ročná organizácia, ktorá z dvadsiatich študentov v prvom roku na jednej škole narástla na sto študentov na troch školách. Ak by počet študentov takto ďalej rástol, bolo by to náročné. V tíme vnímame pandémiu a jej dôsledky skôr ako príležitosť zamerať sa na budovanie stabilnej organizácie pripravenej na škálovanie v blízkej budúcnosti.

Autorka: Lenka Košáňová Autorka je expertná dobrovoľníčka vzdelávacej organizácie OpenLab