Akosi prirodzene vnímame sedemnásťročných ako ľudí, ktorí ešte neveľmi vedia, čo v živote chcú. Povedzme si, že je to skôr vek hľadania sa, než vedomia toho, čo naozaj v živote chcem. Ale, čo ak je to len mýtus a aj v takom mladom veku ľudia vedia, čo chcú a idú si za tým. OpenLab takých pozná. Vedie ich svojim vzdelávaním na cestu programátorskej profesie, ktorá ich baví a dokazuje, že aj stredoškoláci dokážu robiť zaujímavé, veľké veci a programovať. Jedným z nich je aj Simon Heglasik.

V rámci OpenLabu študuje v AppsLabe, kde sa učí programovať „business“ logiku aplikácie spolu s dátovým úložiskom a nadizajnovať užívateľské rozhranie pod vedením odborníkov zo žilinského Siemens Healthineers. Zámerom tohto labu je vytvoriť funkčnú a zmysluplnú mobilnú aplikáciu pre iOS/Android. Učí sa vyvíjať mobilné aplikácie v C# a Xamarin.forms.

Simon má 17 rokov, navštevuje Strednú priemyselnú školu informačných technológií v Kysuckom Novom Meste. Ako sám vraví, je najmä snaživý a keď chce, tak sa vie do vecí poriadne oprieť.

Lenka Košáňová: Prečo si sa do Openlabu vôbec prihlásil?

Keď sme sa v triede dozvedeli o OpenLabe, že budeme mať možnosť sa doň zapojiť a v skratke sme si vypočuli o čom to celé je, veľmi sa mi to zapáčilo, keďže by to bolo niečo iné od štandardných vyučovacích hodín, budú nás učiť programátori, ktorí majú prax, a tým pádom nadobudneme vedomosti z programátorskej praxe.

Pre mňa osobne je OpenLab projekt, ktorého úlohou je naučiť študenta, aby bral štúdium z iného uhla pohľadu, aby si osvojil prácu v tíme a pochopil, že tím je viac ako jednotlivec. V AppsLabe ma to veľmi baví, programovaniu sa chcem určite venovať aj naďalej a živiť sa tým.

Simon, ako OpenLab zmenil tvoj prístup ku vzdelávaniu?

Lab mi ukázal, že pri vzdelávaní je hlavné chcieť sa vzdelávať, keď to človeka baví a vidí v tom zmysel, tak sa naozaj dá povedať, že všetko ide akosi samo od seba, začo som ja veľmi rád. Uvedomil som si, že v mojom veku je momentálne naberanie vedomostí veľmi dôležité. Ako sa vraví: „Čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel.“ Napríklad som zmenil svoj prístup k učeniu matematiky, dával som väčší pozor na hodinách a úlohy som neodkladal, celkovo sa mi v matike darilo lepšie sa orientovať.

Študuješ v AppsLabe. Na akom projekte si tento rok pracoval?

Tento školský rok som pracoval na projekte s názvom GoAndFind. Je to hra v mobilnom telefóne, ktorá funguje najmä cez GPS, kde hráč sa musí s mobilom pohybovať, aby našiel cieľové itemi (položky). Ku vývoju aplikácie nás inšpiroval princíp mobilnej hry Pokémon GO, aj keď my sme sa vydali trochu inou cestou. Aktuálne má hra k dispozícií lampu so svetluškami, ktorá slúži na navigovanie hráča k najbližšiemu predmetu, ktorý sa okolo neho nachádza, čím je hráč ku predmetu bližšie, tým lampa bliká rýchlejšie.

Predmety sa vždy vygenerujú okolo hráča v náhodnom počte od 1 do 3. Medzi nimi môže byť napríklad mapa, ktorá hráčovi ukáže približnú pozíciu nejakého cieľového predmetu. Čím viac map hráč použije, tým sa okruh na mape bude zmenšovať. Aby to však nebolo také ľahké, medzi predmetmi sa nachádzajú zbojníci, ktorých lampa sa od ostatných predmetov nerozlišuje. Keď hráč na banditov narazí, s každým z nich musí odohrať niečo ako kameň-papier-nožnice, ak hráč prehrá, príde o život, ak stratí všetky životy a nemá aspoň jeden z cieľových predmetov, ktorého použitím sa môže smrti vyhnúť, tak stratí všetok svoj postup. Hra ale obsahuje ešte aj ďalšie predmety, spomedzi ktorých tie cieľové majú najmenšiu šancu na vygenerovanie.

Môžeme si hru niekde reálne zahrať?

Zatiaľ vývoj projektu stále prebieha a momentálne jediný spôsob, ako projekt vyskúšať je cez náš github: https://github.com/AppsLab2019/Go-Find.

Aký bol cieľ hry?

Prvotný cieľ bol, aby sme si osvojili programovanie a to, ako vývoj aplikácie môže prebiehať. Čo sa týka samotného projektu, má ísť o hru, ktorej úlohou je okoreniť prechádzky alebo túry, hlavný zámer je, aby sa človek pri hre hýbal a bol na čerstvom vzduchu.

Je moment, ktorý ti počas hodín v AppsLabe utkvel v pamäti?

Zhodou okolností si pamätám moment, ktorý bol ešte úplne na začiatku a ja so spolužiakom sme hľadali nejaký spôsob, ako si lepšie upraviť dizajn mapy podľa svojich predstáv, ale akoby sme stále blúdili v slepej uličke a za tie celé tri hodiny sme nenašli nič, čo by nám pomohlo. Keď nastal koniec hodiny, prišiel ku mne spolužiak a opýtal sa ma, čo sme spravili a ja s hlavou na stole som mu len deprimovane odpovedal, že nič. Ťažko povedať prečo mi utkvel tak v pamäti, možnože som si aj práve vtedy uvedomil, že niekedy treba byť dosť vytrvalý.

Ak by si mohol naprogramovať čokoľvek, čo by to bolo?

Láka ma naprogramovať vlastnú sociálnu sieť, ktorá by mala tiež funkciu prehrávania videí, niečo ako Youtube a Facebook dokopy.

Je niečo, čo ťa ženie vpred?

Ťahá ma vpred množstvo vecí, ako napríklad snaha o dobrú budúcnosť. A čo sa týka vzoru, je mnoho ľudí, z ktorých si treba brať príklad, čo sa mňa týka, tak môj najväčší osobnostný vzor je Milan Rastislav Štefánik, či už svojou vytrvalosťou, alebo snahou ísť vpred.

A čo ďalej? Máš nejaku predstavu?

V lepšom prípade sa vidím ako úspešný programátor, ktorý by možno bol na čele aj veľkého projektu. Alebo mať vlastnú firmu, ktorá by bola možno aj úspešná (smiech).

OpenLab je vzdelávací program pre školy. Naučí ťa najnovšie technológie z praxe a svojich študentov vedie k zodpovednosti a samostatnosti, učí ich princípy partnerského prístupu, pracovať v tíme, trénuje ich schopnosti sebareflexie a podnecuje ich kreativitu. Takto študentov pripravuje nielen tech zručnosťami, ale aj osobnostne na veľké veci, ktoré môžu v budúcnosti vytvoriť.

Simon je jeden z viacerých študentov, ktorí sa zapojili do OpenLabu. Postupne prinesieme rozhovor s viacerými z nich. Chceli by sme ukázať nielen ako OpenLab funguje, ale hlavne predstaviť študentov stredných škôl a ich jednotlivé osobnosti a vízie.

Autorka článku: Lenka Košáňová

Autorka je expertná dobrovoľníčka vzdelávacej organizácie OpenLab