Zo dňa na deň sa zatvorili školy a nikto netušil na aké dlhé obdobie. Podstatné však bolo a je, pokračovať vo vzdelávaní žiakov a študentov ďalej. Náhle sa muselo prejsť z prezenčného spôsobu vzdelávania na dištančný. A svoje miesto dostalo online vzdelávanie. Nie je to žiadna novinka, mnohí takto vzdelávajú už roky. Ale školy na niečo takéto, povedzme si úprimne, pripravené neboli a ani nie sú. Kontakt žiaka s učiteľom a celkovo s priestorom školy bude vždy, aj napriek výhodám online priestoru, jedinečný a prvoradý.

Na tému online vzdelávania diskutovala Barbora Rusiňáková, riaditeľka OpenLabu a Ján Kožlej, riaditeľ Hemisféry, otázky kládol Grigor Grishi Ayrumyan, zakladajúci člen OpenLabu a majiteľ firmy Wezeo.

Oba vzdelávacie systémy – Hemisféry a OpenLab – museli tiež prejsť na čisto dištančnú a online výuču. Dozviete sa, ako sa s tým popasovali, čo by sami odporučili školám a ako na danú situáciu reagujú študenti…

Prechod na online vzdelávanie každý určil po svojom. Hemisféra zvolila detailné návody na pripojenie sa z domu, kde zo začiatku žiakom museli pomáhať rodičia, ale následne to už dokázali a zvládajú sami.

V IoTLabe bol menší problém, nakoľko sa programoval hardvér , ktorý bolo treba reálne mať v rukách a vidieť, ale postupne si študenti s LabMastrom našli cestu ako dostať aj programovaný hardvér do online priestoru. Barbora Rusiňáková však upozorňuje, že 100 % úspešnosť nie je ani pri vzdelávaní v OpenLabe, nakoľko nie vždy sú ideálne podmienky. Študent sa dostal do prostredia, kde sa bežne neučí od rána do večera sám, zostal sociálne izolovaní, bez pomoci prednášajúceho a tiež nie každý, aj v tejto dobe, má doma pripojenie na internet, možno aj adekvátny počítač…

Na pretras sa dostali používané platformy pre vzdelávanie, ktoré aktuálne slovenské školstvo využíva, ako je edupage konkrétnej školy či program Zoom Cloud Meetings. Existuje množstvo programov, s ktorými sa dá pracovať v skupinách, zadávať rôzne úlohy, projekty, učivo, komunikovať a pod. Veľa pedagógov však nevie, aké programy sú dostupné a ako ich ovládať.

Barbora si všimla, že prostredie na komunikáciu so študentmi je ideálnejšie také, ktoré je im blízke. Ak také bolo, tak tam začali chodiť (napr. Facebook, Discord). Ján Kožlej zasa zvolil workshop s učiteľmi, kde im ukázali, ako pracovať v online priestore.

Často sa ozývalo slovo individuálne. Vziať z viacerých platforiem to najlepšie a „vyskladať“ novú, ktorá by viac vyhovovala aj študentom, aj učiteľom a naučiť sa s tým pracovať.

Nejde však len o vhodnú platformu. To je len začiatok, následne treba prispôsobovať online vzdelávanie aj priestoru a možnostiam na oboch stranách. Je to vzdelávanie v domácom prostredí, kde je nespočetné množstvo rušivých elementov, ďalej, učiteľ na 100 % nemôže sledovať prácu s deťmi a pod. Je dôležité tomu aj upraviť vzdelávací proces. Nejde len o preklopenie vyučovania z offline na online.

V OpenLaboch sa napríklad upravil čas hovorov, posunuli sa na neskoršiu časť dňa.

Grigor z Wezea pripomína fakt, že virtuálny svet má skvelé nástroje, ale nie je to len o technológiách, treba sa s tými nástrojmi naučiť pracovať.

Motivovanosť klesá, študent je zavalený úlohami a samoštúdiom. A množstvo predmetov sa mu javí ako nepodstatných, nudných a „o ničom“. Ako motivovať žiaka chcieť ísť ďalej?

Ján Kožlej vraví, že študent by mal neustále pred sebou vidieť výzvu a cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Musí vidieť svoj posun vpred, aby nestagnoval. Aj v prípade predmetu, ktorý ho nebaví vidí možnosť motivovať žiaka nejakou formou odmeny za splnenie úlohy. Taktiež je to o individuálnom prístupe učiteľa k žiakom, nie každý je nadaný na určitý predmet, niekomu to ide samo a niekto to doslova „vypotí“. Ďalšia možnosť je výučba v tímoch – spolupráca detí navzájom prostredníctvom projektov.

V rámci OpenLabu si každý Lab vymyslel vlastný systém fungovania v spolupráci s LabMastrom. Nakoľko nie je len jediný spôsob správny. Sú to napríklad skupinové stand-upy, tímové hovory (ukazujú progres tímu), online hodiny či one to one hovory s LabMastrom a pod.

Jeden ideálny spôsob online výučby neexistuje. Dôležité je, aby bol rešpektovaný študent, ale aj učiteľ. Vznikla nám nová situácia, ktorá vytvorila priestor pre nové možnosti. Vhodné by bolo vytvorenie takého prostredia, kde môže študent „zavolať“ o pomoc v prípade, keď si nebude vedieť dať s niečím rady. S väčšou slobodou však prichádza aj väčšia zodpovednosť.

Nejde len o výučbu ako takú, jej technické zvládnutie, ale tiež motiváciu študenta ísť ďalej.

Každý študent je iný a ako sa vyjadrila Barbora Rusiňáková, samoštúdium veru nie je pre každého. Pri ďalšej motivácii žiakov posúvať sa vpred Ján Kožlej spomenul typológiu hráčov a OpenLab stavia na prirodzenej motivácii a fakte, že každý človek je individualita a potrebuje iný prístup.

Študent by ale mal vziať zodpovednosť za svoje vzdelávanie, len tak sa naozaj dokáže posúvať vpred. Je aj na jeho zodpovednosti chcieť sa posúvať a hľadať, si ciele sám.

Prišlo aj na tému známkovania. OpenLab „známkuje“ sebahodnotiacim dotazníkom, ktorý si študenti sami vypĺňajú a tiež LabMastri hodnotia študentov slovne, dávajú im svoju spätnú väzbu. Ján Kožlej oceňuje samotnú snahu žiaka zlepšiť sa a pracovať na sebe.

V tomto štádiu by bolo ideálne ak by každý žiak mal možnosť získať materiály ku štúdiu, ktoré sú kvalitne spracované, aby sa mohol učiť sám. Najideálnejšie je kombinácia online výučby s prezenčnou formou. Nakoľko všetko má aj svoje nevýhody. Virtuálny priestor závisí od techniky, ktorá môže zlyhať a taktiež človek potrebuje nadobúdať aj sociálne zručnosti a tie si cibrí práve v spoločnosti iných ľudí.

Môžu samotní študenti zmeniť systém vzdelávania? Riešenie je možné cez dialóg žiak – učiteľ. Ohľaduplný rozhovor, ktorý akceptuje obe strany, obe individuality.Treba chápať aj možnosti, ktoré sú, či už sú to možnosti školy samotnej, riaditeľa či učiteľa. Skúsiť navrhnúť menšiu zmenu, prípadne nájsť, ako to funguje inde. Je však dôležité navrhovať riešenia konštruktívne.

Nie je to jednoduché ani pre jednu stranu. Sme v situácii, kedy je dôležité hľadať najvhodnejšie možnosti.

Ak ťa baví vzdelávanie z gauča a chceš sa posunúť vpred, je tu možnosť online vzdelávania na Harvardskej univerzite. Naučíš sa porozumieť počítačovej vede a programovaniu. Je to free. Čo viac chcieť? Len sa prihlásiť. Poď do toho! CS50: Introduction to Computer Science

Celý rozhovor si môžete pozrieť zo záznamu online streamu tu: https://www.facebook.com/OpenLab.sk/videos/1403520273190559/

Autor: Lenka Košaňová, Expertná Dobrovoľníčka, OpenLab